Blog príspevok

Keď modlitba nezaberá…

Každý z nás má skúsenosť s tým, že sa modlíme, prosíme, klopeme a NIČ. Veľa naozaj veriacich ľudí má vtedy pre nás veľmi rýchlu a jasnú odpoveď: Asi je to Božia vôľa…

Niežeby ma takáto odpoveď neuspokojila, ale ako sa mám potom pozerať na slovo
A dostanete všetko, o čo budete v modlitbe s vierou prosiť.– (Mt 21, 22) ?

Mnohým ľuďom potom prichádzajú na rozum otázky: Je to slovo pravdivé, alebo Boh plní len to čo mu vyhovuje? Urobil/a som niekde chybu ja? a hľadáme odpovede všade možne. Moja osobná skúsenosť je taká, že Boh je svojmu slovu verný!

Je viacero dôvodov, prečo naše modlitby nie sú (hneď) vypočuté (Božie načasovanie, neprosíme s vierou, Boh vidí ďalej ako mi, …. ). Jeden z tých dôvodov by sme si mohli viac popísať, pretože je to stále dosť častý problém mnohých veriacich ľudí.

Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej izbietky, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí – (Mt 6,6)
Nechcem rozoberať (ani to nie je pre tému tohto príspevku potrebné), kde a akou formou sa máme modliť. Na tomto úryvku z Božieho slova vám chcem poukázať na vážny problém, ktorý sa u nás veriacich vyskytuje.

Ak je človek skutočne veriaci, nemal by mať problém s pochopením toho, že modlitba musí byť úprimná. Keď v modlitbe vojdeme do prítomnosti Pánovej, nech už sme kdekoľvek, musí byť naša modlitba úprimná pred Pánom. Problém však nastáva v tedy, keď spravíme niečo, čo sa v tých veršoch nepíše.

Vojdeme do svojej „izby“ (modlitbové stretnutie, osobná modlitba, …) pozveme tam Boha, zavrieme za sebou dvere a v úprimnosti prednášame Bohu svoje vďaky, chvály, prosby… potiaľto je to v poriadku, ale čo sa stane potom? Svoju modlitbu ukončíme, vyjdeme zo svojej „izby“, znova zavrieme dvere a pre istotu ju aj zamkneme aj s Bohom vo vnútri.

Chcem tým len povedať, že často krát je miesto našej modlitby jediné, do ktorého Boha pozývame „zamkli sme Ho tam“ a náš život je rozdelený na dve časti:

  1. čas na modlitbu kde zavoláme aj Boha
  2. bežné záležitosti kde si žijeme po svojom. Neviem či sa Ho bojíme otravovať 😀 ale ak chceme, aby Boh konal zázraky v našom živote, nemôžme sa báť Ho pozvať do každej maličkosti v našom živote, či už varíš, žehlíš, kosíš trávnik, v práci, škole (aj keď pre niektorých je škola druhé hlavné miesto modlitby a prednášania prosieb 😀 ) v rozhovoroch s priateľmi, no proste všade!

Ježiš tiež neoddeľoval svoj život na čas s Bohom a čas bez Boha. Každú svoju minútu života preži s ním a pre Neho! pretože ako v písme hovorí:

Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie, aby vaše ovocie zostávalo, a aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.  – (Jn 15, 16)

↓ (Ak sa ti článok páčil, povzbuď autora svojím „Like“ / „Páči sa mi to“)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *