45 Hneď potom prinútil svojich učeníkov nastúpiť na loď a ísť vopred na druhý breh do Betsaidy, kým on rozpustí zástup. 46 Keď ich prepustil, vybral sa na vrch modliť sa. 47 Nastal večer a loď bola uprostred mora; on sám bol na zemi. 48 Videl ich vyčerpaných od veslovania, lebo vietor dul v protismere. Pred úsvitom šiel k nim kráčajúc po mori, a chcel ísť popri nich. 49 Keď ho videli kráčať po mori, vykríkli, domnievali sa totiž, že je to prízrak. 50 Všetci ho totiž videli a preľakli sa. On sa im však hneď prihovoril: Vzmužte sa! Ja som! Nebojte sa! 51 Potom nastúpil k nim na loď a vietor sa utíšil. Od úžasu zostali celkom ohromení. 52 Nepochopili totiž udalosť s chlebmi; ich srdce bolo otupené.