Bola som v tretom rocniku.... .... Otec mi asi tak rok pred tym odisiel do bratislavi... Neozyval sa. Casto som plakavala. Chybal mi, ked odisiel vytrhol mi kus strdca. Posledny krat , som sa nanho pozrela , ked odysiel s velkym treskom. O rok neskor som pocitovala bolest na spomienku nanho....
Ked som sa prvy krat isla vyspovedat ... Pred tym som si robila zoznam s hriechmi ... Rozplakala som sa pri mamine. Bolo mi luto toho co som spravila.
Čítať viac...
