Blog príspevok

Viem, že som jeho obľúbená ovečka – 2.časť

Pokračovanie príbehu: Dieťa som okamžite prijala, s priateľom sme sa zosobášili, avšak necítila som voči nemu takú lásku ako predtým. Dcéra nám bola na radosť, milovali sme ju obaja, a viedli k Bohu. Čítala som jej Bibliu, spolu sme sa modlievali, avšak voči manželovi bol môj vzťah taký chladnejší, a on sa trápil, ale ľúbil ma aj tak. Vo mne boli rany z minulosti, mala som v srdci cudzinca, ktorý sa občas ozýval, a voči manželovi výčitku, že som sa nad ním zmilovala a otehotnela a potom si ho musela vziať. A myslela si, že môj život by mohol vyzerať úplne inak. Ale dieťaťa by som sa už nikdy nikdy nevzdala…Po materskej som nastúpila do zamestnania a po roku sa mi naskytla príležitosť ísť do zahraničia na 2 týždne. Ako inak, využila som príležitosť stretnúť sa s cudzincom. No a city ožili, podviedla som manžela a po návrate som bola rozhodnutá odísť aj s dcérou za cudzincom, ktorý nás už chcel…Bolo to ťažké obdobie plaču a trápenia sa, výčitiek a boja duchovného. City ma ťahali za cudzincom, ale Boh ma ťahal k manželovi. Plakali sme s manželom obaja, trápili sa, ale city boli veľmi silné. Čokoľvek som plánovala, všetko stroskotalo, kúpila som si lístok do zahraničia a ušiel mi autobus…pred nosom…Avšak Boh ma viedol. Keďže som už bola zbalená aj s dcérou, zavolala som sesternici na opačnom konci Slovenska,čo mám robiť a ona že príď ku mne…Tak sme s dcérou šli (mala 5 rokov). Sesternica ma vypočula, a na druhý deň ma zaviedla za jedným kňazom… pokr. 3.časť

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *